Rím ma okúzlil, Neapol sa stal mojou vášňou a Taliansko tak-nejak mojím životom. Ani by mi nenapadlo, že jedna bezcieľna poobedná prechádzka jesenným šerom vrhne svetlo na cieľ môjho celoživotného smerovania.

Cudzie kultúry ma fascinovali odmalička. Svoju inakosť som začala vnímať, keď som namiesto oblečenia, narozdiel od kamarátiek, míňala prvé zarobené peniaze z brigád na letenky. Bola som uchvátená španielskou živelnosťou, francúzskym bontónom, no pri Taliansku mi akosi nestačilo jedno prídavné meno. Život obyčajnej študentky gymnázia však plynul a moja škatuľka výstrižkov s cestovateľskými cieľmi sa zapĺňala. V rodine ma nikto špeciálne k jazykom nikdy neviedol, existencia niečoho ako bilingválne gymnázium nebola ani medzi známymi pojmami – jazyky som nevnímala ani ako niečo, čo sa dá skutočne študovať a s čím sa vie človek uplatniť.

Mojej introvertnej povahe, ktorá mi bola do tohto momentu viac prekážkou ako prostriedkom, však vďačím za onú jesennú prechádzku. Do zorného poľa sa mi dostal húf veselých ľudí, tak skutočne veselých. Samozrejme, moje myšlienky leteli priamočiaro k úvahe o tom, kde ten optimizmus rozdávajú. Na onej historickej budove len povievala vlajka. Vnútorne som vedela, že to je to, čo chcem. Ešte v ten večer som zamierila na stránky danej kultúrnej inštitúcie a zapísala sa do kurzu začiatočníkov. Matteo na nás od prvej hodiny hovoril po taliansky, čo ma priam hodilo do módu “dolce vita” bez ohľadu na čas a priestor. Už to leto som mierila priamo na juh na dvojtýždňový jazykový letný kurz. Taliančina sa stala niečím iba mojim, mojou každodennou radosťou, a takto som hodiny taliančiny navštevovala asi dva roky, do maturity.

Po maturite nebolo ďaleko od toho, aby som sa vplyvom stresu a nie veľmi rozšírenej kultúry lingvisticky a filologicky orientovaných študijných programov stala právničkou. Začala som súbežné štúdium práva na Trnavskej univerzite v Trnave a združeného študijného programu na Masarykovej univerzite v Brne, s hlavným zameraním na Italský jazyk a literatúra a vedľajším na Baltské studia.

Trvalo mi presne dva týždne kým som zistila, že taliančina je jediné, čo chcem a viem robiť. Štúdium práva som zanechala, a po prvých skúškach som mohla zanechať i vedľajší odbor Baltských studií, no ako pripomienku si nesiem základnú znalosť fínštiny. Začala som prekladať pre českú softvérovú firmu, absolvovala semester katalánčiny, či získala certifikát CIELS C1 z anglického jazyka. Svoje vzdelanie som rozšírila o skúsenosť v odbore translatológie na Univerzite La Sapienza v Ríme pod vedením špecialistky na preklad medzi taliančinou a slovenčinou, prof. Analisi Consentino. Krátko na to som už žila v Neapole, kde som pôsobila v prekladateľskej agentúre v právnickej sfére. Pre magisterské štúdium som si vybrala Katedru romanistiky na Univerzite Palackého v Olomouci. Absolvovala som rôzne odborné semináre, či kurzy po celom Taliansku. Mojou doménou a zároveň vášňou je špecializovaný preklad medicínskej, technickej, marketingovej, či gastronomickej terminológie, v ktorej som napredovala i na kurze vedenom profesorkou Angelicou Scardigno. Naďalej sa zdokonaľujem v komparatívnej lingvistike pod vedením prof. Nicola Cardiu.

Belpaese je pre mňa viac, ako som si kedy mohla priať, je to možnosť skutočnej sebarealizácie.